sofiamondieu

Slackline je novodobý šport, ktorý je na Slovensku ešte pomerne neznámy, ale aj napriek tomu si za tých pár rokov našiel svojich priaznivcov. Slacklining, ako sa tomu slangovo hovorí, je vo svojej podstate udržiavanie balansu, teda rovnováhy bez akýchkoľvek pomôcok počas chodenia po lane. Aj keď tento šport vyzerá nenáročne a jednoducho, opak je pravdou. Prvý krok je prekvapením asi pre každého. Udržanie na lane je aspoň zo začiatku ťažké. Samozrejme, zo skúsenosti máme overené, že ľudia, ktorí sa v minulosti venovali, alebo sa v súčasnosti venujú gymnastike,  s týmto nemajú najmenší problém.

Hlavnou predlohou pre vznik slackline, ako ho poznáme v dnešnej podobe, bolo chodenie po povraze, ktoré je datované zhruba

k začiatku nášho letopočtu. V minulosti bolo chodenie po lane hlavnou doménou cirkusantov a kaskadérov. Ako prvý najznámejší povrazochodec sa stal v rok

u 1859 Jean-François Gravelet, ktorý prešiel po oceľovom lane nad Niagarskými vodopádmi. Ďalší podobný majstrovský kúsok, ktorý sa dostal do povedomia verejnosti, bol prechod medzi budovami World Trade Center v roku 1974. O ilegálny prechod sa postaral Philippe Petit, ktorý túto akciu plánoval 6 rokov, a to tak, aby sa uskutočnil behom rannej špičky, kedy ho môže vidieť čo najviac ľudí. Nakoniec prešiel po oceľovom lane len za pomoci tyče medzi dvoma vežami. Tento počin fascinuje ľudí dodnes. V roku 2008 bol o celej akcii natočený aj dokument s názvom Man on Wire.

Objavenie slacklinu v podobe ako ho poznáme dnes, je prisudzované Jeffovi Ellingtonovi a Adamovi Grosowskiemu. Títo dvaja lezci z Yosemitského národného parku si behom 70tych rokov 20. storočia krátili svoje voľné chvíle v škaredom počasí balansovaním, či už na kovových reťaziach alebo zábradliach parku. A to je už len malý krôčik ku slacklinu, a to doslova. V krátkej dobe sa od reťazi dostali na horolezecký dutý popruh. Jeff Ellington taktiež vynašiel prvý spôsob napínania slackline pomocou dvoch karabín, ktoré boli po ňom aj pomenované.

Samozrejme, o rozvoj slacklinu sa pričinilo za ostatné roky nespočetné množstvo aj iných priaznivcov tohto športu. Laná, upevňovacie techniky, ale aj štýly sa časom inovovali. Dnes to už nie je len prejsť pár metrov po lane.  Najznámejšie sú hádam longliny, ktoré sa snaží zdolať asi každý. Ide o natiahnutie lana, ktoré má dĺžku od 30 m a viac.

Ďalej máme trickline, ktoré sú presne upravené na túto disciplínu. Lano je z pružného materiálu a má približne 20 m. Na tomto lane sa dajú robiť rôzne triky a premety, odrážanie od zadku, hrude alebo chrbta. Najpopulárnejšia je počas horúceho letného dňa waterline, ktorá je upevnená nad vodou.

Zdolanie waterline je tiež vrtkavé. Aj napriek dĺžke, ktorá môže mať len 10m, je tento úsek veľmi náročný. Dôvodom je neustále hýbajúca sa voda, ktorá nám dáva pocit nestálosti lana. A nakoniec midliny a highliny, ktoré sú určené naozaj pre odvážlivcov. Tieto liny sa upevňujú vysoko nad zemou. Kým pri midline to je „len“ 2 m až 10 m. Pri highline je to 10 m a viac. Najviac sa highline upevňujú v horách, kde naozaj ide o veľký adrenalín.

Priaznivci tohto športu sa niekoľkokrát ročne stretávajú na rôznych festivaloch, ktoré sú venované tomuto športu. Najznámejšie  sú Slackline festival Sobotka v Čechách, Urban Highline Festival v Poľsku, ale aj Slackline World Cup, ktorý sa každoročne koná v Nemeckom Mníchove.

Slackline je vo svojej podstate veľkým spríjemnením dňa. Aj napriek tomu, že si tento šport vyžaduje veľkú sústredenosť, a to nielen na samotné držanie tela,  ale aj na dýchanie. A aj to, že každý prudší pohyb nás môže z lana zhodiť. Na konci dňa dobrý pocit, že sme prešli  o meter viac, a že som prekonali samých seba, stojí za to.